Medeco group

Umývanie rúk a dezinfekcia rúk v lekárskom prostredí.

Dovoľujem si uverejniť článok o postoji a prístupe zdravotného personálu tak ako ho uverejnila pani RNDr. Alena Hrčková zo spoločnosti RHEA spol. s r. o., Bratislava. Text je uverejnený bez akejkoľvek zmeny.
Článok veľmi podrobne popisuje príčiny vzniku, následného prenosu infekčných ochorení v nemocničnom prostredí. Udržanie správnej hygieny v zdravotníckych zariadeniach sa tým stáva nočnou morou mnohých zainteresovaných.

O nozokomiálnych infekciách a ich následkoch v ošetrovateľskej praxi sa toho popísalo veľa. Mnohým štúdiám sa podarilo presne definovať problém, v ktorom spočíva ich vznik a šírenie. Napriek tomu sa s nimi stretávame v zdravotníckych zariadeniach denne. Najčastejšou príčinou vzniku a šírenia nozokomiálnych infekcií je ľudský faktor.
Ruky patria k najčastejšie používaným nástrojom v bežnom živote a nepochybne aj v zdravotníckej praxi. Práve ruky sú prenášačmi až 80% všetkých infekcií. Ľudská koža má vlastnú permanentnú rezidentnú mikroflóru, ktorej súčasťou sú napríklad baktérie Staphylococcus epidermidis, rod Corynebacterium spp. a iné. Tieto mikróby nie sú len na povrchu kože, ale aj v jej hlbších vrstvách. Prechodná alebo tranzientná mikroflóra obsahuje široké spektrum mikroorganizmov závislé od činnosti, ktorú vykonávame. U pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach tranzientná mikroflóra často obsahuje kmene Streptococcus pyogenes, St. agalactiae, Enterococcus faecalis, E. faecium, Acinetobacter spp., Candida spp., ktoré sú známe ako etiologický agens mnohých nozokomiálnych infekcií (1). Jedným z postupov na ich odstránenie je dezinfekcia rúk. Pri správnej hygienickej dezinfekcii dochádza k redukcii tranzientnej mikroflóry, pri chirurgickej dezinfekcii sa redukuje tranzientná a súčasne aj rezidentná mikroflóra kože. V dnešnej dobe musia mať kvalitné dezinfekčné prípravky remanentný účinok, ktorý zabraňuje vyplavovaniu mikroorganizmov z hlbších vrstiev kože.
Detergent (obyčajné mydlo) s vodou odstraňuje len hrubú nečistotu a tým iba časť mikroorganizmov. Niektoré štúdie potvrdili, že časté umývanie rúk vodou a mydlom vedie k minimálnej redukcii a niekedy dokonca k nárastu baktérií v počte, ktorý by sa na čistých rukách nemal vyskytovať. Pravdepodobnou príčinou by mohlo byť zvýšené rozširovanie baktérií z deskvamatívneho epitelu (rezidentná flóra) ako výsledok traumy z častého umývania. Rozhodnutie, kedy si umyť ruky, závisí od (I) frekvencie kontaktov s pacientami, (II) stupňa kontaminácie, ktorý pri kontakte nastane, (III) citlivosti pacientov voči infekcii a (IV) zákroku, ktorý sa vykonáva (2). Detergenty odstraňujú intracelulárne lipidy z kože, čo vedie k pocitu suchosti,
pálenia, popraskaniu kože a k vzniku kontaktnej dermatitídy. Pracovníci s takýmto problémom majú nielen vyššiu kolonizáciu kože rôznymi druhmi mikroorganizmov, ale sa súčasne vyhýbajú náležitej dezinfekcii rúk (3). Ruky by sa teda mali čistiť vodou a mydlom pri hrubom znečistení, pred začatím pracovnej smeny, pred jedlom a po jedle, po kontaminácii biologickým materiálom atď. Pokiaľ je častý kontakt rúk s vodou a mydlom nevyhnutný, je veľmi vhodné vybrať si také čistiace prípravky, ktoré pokožke navrátia vyplavené ochranné látky.
Kožu môže dráždiť nielen frekventované umývanie, ale aj samotné prípravky na dezinfekciu rúk. K najdráždivejším látkam patria Jodofory a chlórhexidín, pokožkou sú naopak najlepšie tolerované produkty na báze alkoholu. Niektoré štúdie ukázali, že alkoholové dezinfekčné prípravky s prísadou ošetrujúcich látok sú u zdravotníkov znášané lepšie ako obyčajné alebo antimikróbne mydlá (3).
Alkohol aplikovaný na kožu patrí medzi najbezpečnejšie antiseptiká a súčasne poskytuje rýchlu a rozsiahlu redukciu počtu mikroorganizmov. 1 minúta vtierania alkoholového prípravku je taká efektívna ako 4 až 7 minút vtierania iných antiseptík. Jeho nevýhodou je vysušovanie pokožky, ktoré sa dá minimalizovať kvalitnými ošetrujúcimi prísadami. Samotné alkoholy nemajú dobrú čistiacu schopnosť, preto sa neodporúča, aby sa aplikovali na hrubú nečistotu na koži (2). Voss a Widmer (4) sledovali na modeli 12 pracovníkov jednotky intenzívnej starostlivosti časovú spotrebu pri dvoch spôsoboch dezinfekcie rúk. Umývanie rúk dezinfekčným mydlom zabralo zdravotným sestrám až 16 hodín času z ich dennej smeny, zatiaľ čo alkoholová dezinfekcia pri lôžku pacienta vyžadovala 3 hodiny a bola celkovo efektívnejšia.
V zdravotníctve pracujú väčšinou ženy, preto problematika nosenia šperkov a umelých nechtov počas ošetrovania chorých nie je neobvyklá. Umelé nechty bývajú zdrojom gramnegatívnych baktérií (Pseudomonas spp., Klebsiella oxytoca, Enterobacter spp.), grampozitívnych baktérií (Staphylococcus aureus, MRSA, MSSA, Enterococcus spp.) a kvasiniek (Candida spp.) (5,6). Prstene zvyšujú možnosť kolonizácie gramnegatívnymi mikroorganizmami a koncentrácia mikróbov môže korelovať s počtom nosených prsteňov (3). Používanie rukavíc poskytuje ochrannú bariéru proti prenosu mikroorganizmov, čo však neznamená, že vykonávanie dezinfekcie rúk nemusí byť dôsledné. Mikrobiálna kontaminácia rúk a prenos infekcie sú možné aj napriek noseniu rukavíc. Jednorazové rukavice by sa nemali používať
opakovane, pretože mikroorganizmy sa nie vždy dokonale odstránia z ich povrchu a čistiace prostriedky, umývanie a sušenie môžu porušiť ich integritu (2).
V neposlednom rade treba spomenúť správne skladovanie, manipuláciu a spôsob dávkovania všetkých prípravkov prichádzajúcich do kontaktu s kožou.
Dezinfekcia a hygiena rúk by mali patriť k základným návykom zdravotníckeho pracovníka. Investícia do kvalitných prípravkov a edukácie zdravotníckeho personálu v tejto oblasti je v konečnom dôsledku oveľa lacnejšia alternatíva ako riešenie nozokomiálnej infekcie, ktorá je následkom nedôslednej hygieny rúk.
Literatúra
1. Sventeková S. Dezinfekcia rúk a pokožky. In: Volná F. Dezinfekcia a sterilizácia, teória a prax. Žilina: Vrana; 1999, 73-80.
2. Larson E. APIC guideline for handwashing and hand antisepsis in health care settings. Am J Infect Control 1995; 23:251-69.
3. McCormick RN. New proposed CDC hand hygiene guideline. Inf Control Rounds 2002; Vol. 5 (1):4-8.
4. Voss A, Widmer AF. No time for handwashing? Handwashing versus alcoholic rub: can we afford 100% compliance? Infect Control Hosp Epidemiol 1997; 18 (3):205- 8.
5. Parry MF, Grant B, Yukna M et al. Candida osteomyelitis and diskitis after spinal surgery: an outbreak that implicates artificial nail use. Clin Infect Dis 2001; 32:352-57.
6. McNeil SA, Foster CL, Hedderwick SA, Kauffman CA. Effect of hand cleasing with antimicrobial soap or alcohol-based gel on microbial colonization of artificial fingernails worn by health care workers. Clin Infect Dis 2001; 32:367-72