Medeco group

Predajme hotelovú izbu za 20 eur a naplňme hotel, dajme nižšiu cenu ako konkurencia a budeme mať robotu, spravme akciu na zľavu, veď ide o reklamu. Budeme predávať kurence a nevadí, že majú o  30 % vody navyše a dôležité je, že sú lacné a tak isto ich budeme aj  kupovať. Všetko zle…
Koľko takýchto chybných krokov ešte musí prísť, aby sme sa naučili robiť veci správne. Koľko rokov ešte musí prejsť, aby sme pochopili vzťah ku klientovi a to ,že budeme mať plné nielen hotely ale aj celé mesto turistami, že budeme mat dobru prácu a kvalitnú stravu je vecou nás všetkých?
To, že poniektorí zarobili vrece peňazí neznamená, že automaticky získali aj patent na rozum.
Keď už máme mesto plne hotelov neznamená to, že všetky budú plne obsadené. Keď mame množstvo hypermarketov neznamená, že nakupujeme kvalitne potraviny. Keď máme nadmerné množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí neznamená, že sme zároveň najinteligentnejší národ.
Horšie je, že sa to ťažšie vysvetľuje a ešte ťažšie chápe. Už vôbec neviem, či je tu vôbec vôľa pochopiť.
Svoje vedia hlavne tí, čo musia dnes a denne písať nezmyselné reporty pre neviem koho, a že k úspechu nám veľa krát stačí iba zdravý sedliacky rozum. Keby sme ho ešte tak mali všetci zainteresovaní.
A je úplne jedno či pozerám do parlamentu alebo na majiteľa reštaurácie.   Horšie by už len bolo, keby ten majiteľ sedel aj v parlamente. Nechcem sa ale zaoberať politickou zlodejinou, lebo to by som písal iba o tom, ako sa nabaliť.
Len keby sme aspoň trochu sledovali ako to funguje za hranicami. Len keby sme aspoň trochu boli rozumní, len keby sme namiesto zarábania a závidenia  chceli najskôr niečo klientom poskytnúť .Možno by sa aj tomuto mestu darilo viac.
Prečo cestovné kancelárie zámerne obchádzajú Bratislavu? Prečo, keď som v pražskom hoteli na raňajkách vedľa skupiny Japoncov nepočujem delegátov v programe na nasledujúce štyri dni hovoriť o návšteve  Bratislavy aj keď ju majú po ceste do Viedne a Budapešti. „ Sorry for that but, we never stop in Bratislava“. Smutná odpoveď na moju otázku má núti zamyslieť sa nad tým ,čo toto mesto sleduje a kam sa uberá…
Stačí nám to, čo už mame? To,čo sme už dosiahli? Nechceme poskytnúť viac a ukázať viac?
To by ale  bola úplne iná pieseň ak by sme boli ľudia, ktorí si chcú navzájom pomôcť. Ak by boli ľudia so snahou prilákať turistov a umožniť získavať viac na to, aby ich služby boli kvalitnejšie. Ak by sme sa navzájom podporovali a nedovolili nechať napríklad predávať nekvalitne potraviny. Aký môže byt postoj podnikateľov ked zámer politickych stran a niektorych jednotlivcov je vyzbierat a minút? Je nutne dokazovať tento stav?
Ale aká je ale história Slováka ? Boli sme vždy takí, že sme držali keď nás bili? Posuvame hranice tak, že sa ostatné krajiny môžu od nás poučiť? Sme odhodlaní byt lepší alebo budeme iba čakať na to čo nám kto povie a my slepo prikývneme.
Sme plní ničoho a veľkej prázdnoty…  Sme najlepší a pritom nevidíme, že vedľa nás je niekto lepší. Tvárime sa, že sme manažéri, ale vôbec sa ďalej nevzdelávame.
Všetko si to raz odnesú naše deti. Tí, ktorí to už vedia a majú v tom vreci dosť peňazí im deti študujú dávno v zahraničí. Tí, ktorým to páli sa zoberú a odídu už zajtra.
Tí ostatní  si zapnú televízor a nechajú chladnúť svoje mozgové bunky pri trápnych seriáloch ako Farma, Farma v trópoch, či poďme sa súdiť nech všetci vidia, že ani my sa nevieme dohodnúť.​
Nie je treba veľa, aby sa človek naučil ako pristupovať k životu, a ako napredovať a množstvo príkladov nájdete kdekoľvek za hranicami už aj v susednom Rakúsku či v Česku. Dokonca už aj v tých Tatrách sa stáva, že snaha získať zákazníka je väčšia ako v meste.
Prečo teda nebojujeme za niečo, čo nám dá pocit ,že to čo robíme nás aj napĺňa.
Nezaoberáte sa aj Vy s tou myšlienkou, že je čas zmeniť systém v ktorom žijeme alebo radšej miesto?
Zmeníme to alebo vypneme tie fiškálne  moduly a ideme …
​